refuting_evolution

Obsah

Predslov & Úvod

 1. kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

 2. kapitola: Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

 3. kapitola: Chýbajú články

 4. kapitola: Evolúcia vtákov?

 5. kapitola: Evolúcia veľrýb?

 6. kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

 7. kapitola: Astronómia

 8. kapitola: Ako stará je Zem?

 9. kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

10. kapitola: Záver

Vyvrátenie evolúcie

Príručka pre študentov, rodičov a učiteľov, ktorí čelia najnovším argumentom za evolúciu

autor: , Ph.D., F.M.
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

Prvýkrát publikované vo Vyvrátenie evolúcie, kapitola 2

Táto kapitola porovnáva modely evolúcie a stvorenia a vyvracia falošné chápania obidvoch. Hlavným bodom je zaužívaný postup, ktorý použila kniha „Učenie o evolúcii a podstate vedy“ a to nazývať akúkoľvek zmenu „evolúciou“. Dovoľuje to knihe „Učenie o evolúcii“ tvrdiť, že evolúcia prebieha dnes. Kreacionisti však nikdy neodporovali myšlienke, že organizmy sa menia. Rozdiel je v druhu zmeny. Kľúčovým rozdielom medzi obidvoma modelmi je to, či pozorované zmeny sú druhom zmien, ktoré premieňajú častice na ľudí.

Evolúcia

Evolúcia typu „zmena z rýb k filozofom“ si vyžaduje, aby sa neživé chemikálie zorganizovali samé a vytvorili samo-reprodukujúci systém. Všetky druhy života sa údajne vytvorili prirodzenými , stále prebiehajúcimi procesmi, z „jednoduchej“ živej formy. A aby to fungovalo, musia existovať procesy, ktoré by dokázali generovať genetické informácie v živých veciach dnes. Kapitola 9, o „Dizajne“, poukazuje na to, ako je táto informácia encyklopedická.

Takže, aký je návrh evolucionistov o vzniku informácie? Prvý samo-reprodukujúci sa organizmus by musel urobiť kópie samého seba. Evolúcia si nevyžaduje, aby bolo kopírovanie vždy presné-nastávajú chyby (mutácie). Akékoľvek mutácie, ktoré by povoľovali organizmu zanechať viac seba-produkujúcich organizmov, budú odovzdané nasledujúcim generáciám. Táto „diferenciálna reprodukcia“ je nazývaná „prirodzený výber“. Keď to zhrnieme, evolucionisti veria tomu, že zdroj nových genetických informácií sú mutácie, ktoré sú roztriedené prirodzeným výberom – čo je neo-Darvinistická teória.

Stvorenie

Rozdiel je v tom, že kreacionisti vychádzajúci z Biblie, veria tomu, že Boh stvoril rôzne druhy organizmov, ktoré sa množia „podľa svojho druhu“ (Gen. 1:11-12, 21, 24-25). Každý z týchto druhov bol stvorený s obrovským množstvom informácií. V pôvodných druhoch bolo dostatočné množstvo rozmanitosti na to, aby sa ich potomkovia dokázali prispôsobiť širokej škále prostredí.

Všetky (pohlavne množiace sa) organizmy zachovávajú svoju genetickú informáciu v pároch. Každý potomok dedí polovicu svojich genetických informácií od matky a druhú polovicu do otca. Takže máme dva gény na týchto pozíciách (locus), ktoré kódujú presne danú charakteristiku. Organizmus môže na niektorých miestach byť heterozygotným, čo znamená, že nesie rôzne formy-alely daného génu. Napríklad, jedna alela môže kódovať modré oči, pričom druhá môže kódovať hnedé oči. Alebo jedna môže kódovať A krvnú skupinu a druhá B krvnú skupinu. V niektorých prípadoch majú dve alely kombinovaný efekt, pričom v iných prípadoch iba jedna alela (nazývanádominantnou) má istý efekt na organizmus, pričom druhá nemá (recesívna). U ľudí, obidve polovice otca a matky majú 20 387 génov, ktoré kódujú bielkoviny (v angličtine), pričom 97% zbytku DNA má nutnú úlohu pri kódovaní RNA, na kontrolu používania génov. Celkovo ekvivalentom toho je informácia v tisíc 500 stranových knihách (3 miliardy základných párov ako tvrdí „učenie o evolúcii“ na strane 42). Horlivý neo-Darvinista Francisco Ayala poukazuje na to, že ľudia dnes majú „priemernú heterozygótnosť 6,7 % “. 1 To znamená, že z každých 1000 párov génov, ktoré kódujú akúkoľvek vlastnosť, má 67 párov rôzne alely. Ak budeme uvažovať iba o génoch, kódujúcich bielkoviny, znamenalo by to v celku 1 340 heterozygótnych locusov. Z čoho vyplýva, že akýkoľvek človek by dokázal vytvoriť obrovské množstvo rôznych spermií alebo vajíčok a to 21340 alebo 2,4 x 10 403. Množstvo atómov v celom vesmíre je „iba“ 10 80, čo je v porovnaní extrémne málo. Takže kreacionisti nemajú problém vysvetliť, že každý pôvodný druh by dokázal vytvoriť mnohé rôzne „odrody“. V skutočnosti by pôvodne stvorené druhy mali oveľa viac heterozygótnosti ako ich moderní, viac špecializovaní potomkovia. Niet divu, že Ayala poukázal na to, ako väčšina variácií v populáciách vznikla, a to z premiešania už existujúcich génov, nie z mutácií. Mnohé variácie môžu vzniknúť jednoducho dvomi skrytými recesívnymi alelami ,ktoré sa spolu spoja. Ayala však verí, že genetické informácie pochádzajú hlavne z mutácií, nie zo stvorenia. Jeho viera protirečí teórii informácie, ako je ukázané v kapitole 9 o „dizajne“.

Porušená dokonalosť

Jeden nutný aspekt kreacionistického modelu je často prehliadnutý, ale je potrebný pre správne pochopenie problematiky. Tento aspekt jeporušením raz dokonalého stvorenia. Kreacionisti tomu veria pretože Biblia vraví, že svet bol raz stvorený ako dokonalý (Gen. 1:31), a že smrť a porušenie prišlo do sveta pre hriech prvého ľudského páru (Gen. 3:19, Rim. 5:12, 8:20-22, 1. Kor. 15:21-22, 26) [pozrite Pád: Kozmická katastrofa]

Ako ukázala predchádzajúca kapitola, všetci vedci interpretujú skutočnosti podľa svojich predpokladov. Z tohto predpokladu dokonalosti, po ktorej nasleduje porušenie, je jasné, že mutácie, ako sa aj dá očakávať z chýb kopírovania, zničili nejakú časť pôvodnej genetickej informácie. Mnohí evolucionisti poukazujú na údajne nedokonalé štruktúry, ako na „dôkaz“ evolúcie napriek tomu, že je to dôkaz nedokonalého dizajnu a nie evolúcie. Avšak mnohé, údajne nedokonalé štruktúry môžu byť vysvetlené ako porušenie raz dokonalých štruktúr, ako napr. oči slepých tvorov v jaskyniach. To však nedokáže vysvetliť, ako mohol na počiatku vzniknúť samotný zrak. 2

Adaptácia a prirodzený výber

Raz dokonalé prostredia sa taktiež porušili a vytvorili sa drsnejšie prostredia. Tvory sa prispôsobili týmto novým prostrediam a toto prispôsobenie sa dialo vo formeodstráneniaistých genetických informácií. Ide určite o prirodzený výber – evolucionisti nevlastnia nejaký monopol, týkajúci sa týchto procesov. V skutočnosti Edward Blyth, kreacionista, 25 rokov pred publikáciou Darwinovej knihy „Pôvod druhov“, prišiel na tento koncept. Avšak na rozdiel od evolucionistov, Blyth to považoval zakonzervatívnyproces, ktorý by odstraňoval porušené organizmy, preto zachováva celkovo zdravú populáciu. Prirodzený výber by bol tvorivým procesom iba v prípade, ak by bol spojený s hypotetickými mutáciami, ktoré zvyšujú množstvo informácií.

Pôvodný druh psov/vlkov, napr. mal pravdepodobne informáciu pre širokú škálu dĺžky srsti. Prvé zvieratá pravdepodobne mali strednú dĺžku srsti. V zjednodušenom znázornení nižšie 3, jediný pár génov je ukázaný pod každým psom, pochádzajúci z dvoch možných foriem. Jedna forma génu je (L), ktorá nesie informáciu o dlhej srsti a druhá je (S), ktorá nesie informáciu o krátkej srsti.

V prvom riadku začíname so zvieratami so strednou dĺžkou srsti (LS), ktoré sa krížia medzi sebou. Každý z potomkov týchto psov môže získať akýkoľvek z génov od každého rodiča, aby vytvoril svoje dva gény.

10140dogs_diagram

V druhom riadku vidíme, že výslední potomkovia môžu mať ktorékoľvek z kombinácií (SS) krátka srsť, (LS) stredná srsť alebo (LL) dlhá srsť. Teraz si predstavte drastické klimatické ochladenie (ako napr. počas doby ľadovej). Iba zvieratá s dlhou srsťou prežijú a odovzdajú svoje gény nasledujúcej generácii (tretí riadok). Takže od toho momentu budú všetky psy novou variáciou s dlhou srsťou. Všimnite si že:

  1. Teraz súprispôsobenésvojmu prostrediu.
  2. Teraz sú viac špecializované ako ich predchodcovia v prvom riadku.
  3. To nastalo pomocouprirodzeného výberu.
  4. Neboli pridané žiadne genetické informácie.
  5. V skutočnosti boli gény stratené z populácie – t.j. nastalastrata genetických informácií, čiže ide o opak toho, čo propaguje evolúcia, podľa ktorej človek vznikol z mikróbov, čo je potrebné k dôveryhodnosti tejto teórie.
  6. Teraz je populácia menej schopná prispôsobovať sa nastávajúcim zmenám prostredia – keby sa napr. klíma zmenila na horúcu, už nebudú jestvovať žiadne informácie o krátkej srsti, a preto by psy pravdepodobne zomreli z nadmerného tepla.

Ďalší proces, v ktorom sa strácajú informácie, sa deje v pohlavne množiacich sa organizmoch – pamätajme na to, že každý organizmus zdedí iba polovicu informácií, ktorú nesie každý rodič. Uvažujme napr. nad ľudským párom iba s jedným dieťaťom, kde matka má krvnú skupinu AB (čo znamená, že ona má alely A aj B) a otec má krvnú skupinu 0 (obidve allely sú recesívne 0). Takže dieťa bude mať buď A0 alebo B0 alely, takže A alebo B alelamusíchýbať z genetickej informácie dieťaťa. Preto by dieťa nemohlo mať krvnú skupinu AB, ale bude mať krvnú skupinu A alebo B. 4

Vysoká populácia má menšiu pravdepodobnosť straty pevne stanovených génov, pretože väčšinou existujú mnohé kópie génov obidvoch rodičov ( ako napr. u ich súrodencov alebo bratrancov). Ale v malej izolovanej populácii existuje veľká pravdepodobnosť, že informácie môžu byť stratené náhodným výberom. Nazýva sa togenetický drift. Keďže nové mutácie by začínali v malých počtoch, je pravdepodobné, že by boli odstránené genetickým driftom aj v tom prípade, keby boli prospešné. 5

V extrémnych prípadoch, kedy jednotlivé gravidné zviera ( alebo jednotlivý pár ) je izolované napr. tým, že je prenesené na pustý ostrov, môže tomuto zvieraťu chýbať množstvo génov z pôvodnej populácie. Takže keď potomkovia naplnia ostrov, táto nová populácia bude odlišná od starej menším množstvom informácií. Nazýva sa toefekt zakladateľa.

Strata informácií cez mutácie, prirodzený výber a genetický drift môžu byť niekedy následkom toho, že malé populácie stratia toľko rôznych informácií, kedy sa už nedokážu medzi sebou krížiť. Napr. zmeny v speve alebo farbe vtákov môže spôsobiť to, že nerozpoznajú svoje družičky, a tým sa nebudú ďalej krížiť a vytvoria sa nové „druhy“.

Potopa

Ďalším aspektom kreacionistického modelu je Biblické učenie v Genesis kapitoly 6 až 8 o tom, kedy bol celý svet zatopený, a že jeden samec a jedna samička z každého druhu zemských stavovcov ( živé zvieratá podľa Biblie ), v hebrejčine נֶפֶשׁ חַיָּה (nephesh chayyāh), boli zachránené na Noachovej arche. Malé množstvo „čistých“ zvierat bolo reprezentované siedmymi jednotlivcami (Gen. 7:2). Biblia taktiež učí, že táto archa ukotvila na pohorí Ararátu. Z týchto predpokladov kreacionisti sa dostávajú k záveru, že tieto druhy sa rozmnožovali a ich potomkovia sa rozprestreli po celej Zemi. „Efekt zakladateľa“ by bol celkom normálny, kedy by mnohé „druhy“ viedli k vzniku viacerým dnešným „druhom“.

Porovnávanie modelov

Keď je biblické stvorenie správne pochopené, potom je možné analyzovať „dôkazy“ o „evolúcii ako o modernom procese“, ktoré sú prezentované v knihe „Učenie o evolúcii“ na stranách 16-19. Tieto tri diagramy by v tom mali pomôcť:

tree diagram

 Obrázok 1. Evolučný „strom“, ktorý predpokladá, že všetky druhy dnes pochádzajú z jedného spoločného predka ( ktorý sa vyvinul z neživých chemikálií ). Toto je hlavné tvrdenie evolúcie.

Lawn diagram

 Obrázok 2. Údajný kreacionistický „trávnik“. Ten predstavuje karikatúru kreacionizmu, ako je prezentované v knihe „Učenie o evolúcii“ – „druhy“ v knihe Genesis sú tie isté, ako dnešné druhy.

Orchard diagram

 Obrázok 3. Skutočný kreacionistický „ovocný sad“, kde nastala rozmanitosť odvtedy, ako boli stvorené pôvodné „druhy“ v Genesis ( kreacionisti ich často nazývajúbaramin, z hebrejčinybara= stvoriťmin= druh). Mnohé z dôkazov o variácii, prezentované v knihe „Učenie o evolúcii“ popiera iba „strašiakovu“ verziu kreacionizmu, ukázanú na obrázku 2.,pričom dokonale spadá do kreacionistického modelu „ovocného sadu“.

Údajné dôkazy evolúcie, ktoré prebiehajú dnes

Táto časť sa bude zaoberať niektorými príkladmi, ktoré boli použité v „Učenie o evolúcii“ a poukáže na to, že lepšie spadajú do kreacionistického modelu.

Rezistencia voči antibiotikám a pesticídom

Učenie o evolúcii“ na stranách 16-17 tvrdí:

„neustála evolúcia ľudských patogénov sa stala najzávažnejším zdravotným problémom dnešnej doby, ktorej ľudstvo čelí. Mnohé kmene baktérií sa stávajú čím ďalej, tým viacej odolnými voči antibiotikám, pričom prirodzený výber posilnil odolné kmene pomocou prirodzene vyskytujúcej sa genetickej variácie.

„Podobné epizódy prudkej evolúcie nastávajú v mnohých rôznych organizmoch. U potkanov sa vyvinula odolnosť voči warfarínu. U mnohých stoviek druhov hmyzu a iných agrikultúrnych škodcov sa vyvinula odolnosť voči pesticídom, ktoré sa používajú na boj proti nim – dokonca k chemickej obrane geneticky vytvorenej v rastlinách.“

Čo to má však spoločné s evolúciounových druhov a s novou genetickou informáciou? Vôbec nič. To, čo sa udialo v mnohých prípadoch je, že niektoré baktérieuž predtým mali gény odolnosti voči antibiotikám. V skutočnosti niektoré baktérie získané rozmrazovaním zdrojov, ktoré boli zmrazené pred vývinom antibiotík, sa ukázali byť odolné voči antibiotikám. Keď sú antibiotiká používané na niektorú populáciu baktérií, tak tie, ktoré nie sú odolné, vyhynú a akákoľvek genetická informácia, ktorú nesú je odstránená. Tie, čo prežili, nesú menej informácií, ale napriek tomu sú všetky odolné. Na takomto istom princípe to funguje pri potkanoch a hmyze, u ktorých sa „vyvinie“ odolnosť voči pesticídom. Táto odolnosť tam predtým existovala a tvory, ktoré nemajú túto odolnosť sú odstránené.

V iných prípadoch sa vytvorila odolnosť voči antibiotikám na záklde mutácie, ale vo všetkých známych prípadoch táto mutácia zničila informáciu. Možno to je prekvapujúce, že zničenie informácií môže byť niekedy nápomocné. Jedným príkladom je však odolnosť voči penicilínu. Baktérie normálne produkujú enzým, penicilinázu, ktorá ničí penicilín. Množstvo penicilinázy je kontrolované génom. Toto množstvo je zvyčajne dostatočné na zničenie penicilínu, ktoré sa poskytuje v prírode, ale baktéria je ochromená množstvom, ktoré sa dáva pacientom. Mutácia, ktorá deaktivuje kontrolný gén spôsobuje to, že väčšie množstvo penicilinázy je produkované. To dovoľuje baktérii odolať antibiotiku. Zvyčajne je však tento mutant menej spôsobilý, pretože mrhá zdrojmi na produkovanie nepotrebnej penicilinázy.

Ďalším príkladom získanej odolnosti voči antibiotikám je výmena časti genetického materiálu (plazmídy) medzi baktériami, dokonca aj medzi takými, ktoré sú z rôznych druhov. A však stále používapredtým existujúce informácie a nevysvetľuje ichpôvod.

Viac informácii o odolnosti k antibiotikám môžete nájsť v článku Superbaktérie nakoniec nie sú vôbec Super (v angličtine). 6

Druhy zlatoočky

Ďalší príklad „evolúcie“ je poskytnutý na strane 17, kde „Učenie o evolúcii“ vraví:

„Severoamerické druhy zlatoočkyChrysoperla carnea a Crysoperla downesi sa oddelili od spoločného predka iba nedávno v evolučnom čase a sú si veľmi podobné. Majú však rôzne farby, odrážajú svoje rôzne prostredia a množia sa v rôznych časoch v roku.“

Tento výrok je v podstate korektný, ale evolucionistická interpretácia tohto výroku nie je jedinou možnosťou. Kreacionistická interpretácia je, že pôvodný druhChrysoperla bol stvorený s génmi so širokou škálou farieb a spôsobov párenia sa. To prispelo k vzniku viacerých špecializovaných potomkov. Špecializácia znamená, že každý potomok stratil informácie pre isté farby alebo druhy správania sa. Vytváranie nových druhov (speciácia) bez získania nových informácií nie je problémom pre kreacionistov. 7 Adaptácia/variácia v druhuChrysoperla, ktorá nezahŕňa žiadne pridanie nových komplexných genetických informácií nehovorí nič o samotnom pôvode zlatoočiek, teda to, čo má evolúcia skutočne vysvetliť.

Darwinove pinky

Na strane 19 „Učenie o evolúcii“ tvrdí:

„Zaujímavým príkladom evolúcie prítomnosti zahŕňa 13 druhov piniek, ktoré Darwin skúmal na Galapágoch a dnes sú známe ako Darwinove pinky … . Sucho znižuje množstvo zásob orieškov, ktoré sa dajú ľahko otvoriť, ale dovoľuje prežiť rastlinám, ktoré produkujú väčšie a silnejšie oriešky. Sucho teda podporuje vtáky so silnými a širokými zobákmi, ktoré dokážu otvoriť tieto silné oriešky, čo produkuje populáciu vtákov s týmito vlastnosťami. ( Peter a Rosemary Grant z Princeton University ) odhadovali, že ak sucho prichádza na tieto ostrovy každých 10 rokov, nový druh piniek môže vzniknúť iba za 200 rokov.“

Pôvodná populácia však ako aj v minulom prípade, mala širokú škálu veľkosti zobákov. Keď prichádza sucho, vtáky s nedostatočne silnými a širokými zobákmi nedokážu otvoriť oriešky, a preto sú odstránené spolu s ich genetickou informáciou. Opäť teda nastáva prípad, kedy sa žiadne informácie nevytvorili, a tým nie je podporovaná evolúcia človeka, ktorý vznikol z molekúl.

Prudká speciácia (200 rokov) je takisto dobrým dôkazom modelu biblického stvorenia. Kritici pochybujú o tom, že by sa všetky dnešné druhy mohli zmestiť na archu. Avšak archa by potrebovala iba okolo 8000 druhov stavovcov, ktoré by boli dostačujúce pre vytvorenie veľkého množstva druhov, ktoré dnes jestvujú. 8 Darwinove pinky poukazujú na to, že nie je potrebný veľmi dlhý čas na vytvorenie nových druhov. 9

Kríženie vs evolúcia

Na stranách 37-38 „Učenie o evolúcii“ porovnáva umelé kríženie holubov a psov s evolúciou. Jediné, čo však chovatelia robia, je, že vyberajú z informácie, ktorá už jeprítomná. Napr. čivavy boli vybrané na kríženie spomedzi najmenších psov po mnohé generácie. Tento proces však eliminuje gény, ktoré sú potrebné pre vznik väčších jedincov.

Opačným procesom by bolo skríženie nemeckej dogy z tej istej pôvodnej populácie psov, odstránením génov menších jedincov. Takže proces kríženiavytriedil mix informácií do rôznych línií. Všetci kríženci majú menej informácií ako pôvodný psí/vlčí druh.

Mnohí kríženci sú taktiež obeťami dedičných chorôb z dôvodu mutácií, napr. „rozpučený“ ňufák buldogov a mopslíkov. Ale ich strata genetických informácií a ich dedičné defekty znamenajú, že čistokrvné psy sú menej „spôsobilé“ prežiť v divočine. Kríženci a veterinári to môžu potvrdiť, pretože čistokrvné psy trpia väčším množstvom chorôb.

V skutočnosti sú plemená psov, ktoré sa dokážu medzi sebou krížiť, dokonca aj nemecké dogy a čivavy, takže stále sú tým istým druhom. Nie že by speciácia bola problémom pre kreacionistov – pozrite vyššie časť o zlatoočkách. Ale keby sme poznali nemecké dogy a čivavy iba cez fosílny záznam, boli by pravdepodobne klasifikované ako rôzne druhy alebo dokonca aj rôzne rody. Pravdou však je, že bez ľudskej intervencie by sa pravdepodobne nemecké dogy a čivavy nekrížili (hybridovali), takže by mohli byť pokladané za rôzne druhy v divočine. Kreacionisti veria, že plemená psov poukazujú na to, ako Boh naprogramoval veľké množstvo variability do pôvodného stvoreného druhu psov/vlkov.

Darwin vs chybný model stvorenia

Na stranách 35-36 „Učenie o evolúcii“ preberá niektoré z Darwinových pozorovaní. Napr. že živé a fosílne pásavce sa oba nachádzajú v Južnej Amerike. Taktiež, že zvieratá v Galapágoch sú podobné tým, ktoré sú v Ekvádore, pričom tvory na ostrovoch pri Afrike sú príbuzné s tými v Afrike. Kniha ďalej prehlasuje:

„Darwin nevedel, ako by sa tieto pozorovania dali vysvetliť názorom, ktorý prevládal v jeho dobe: že každý druh bol samostatne stvorený ako najlepšie prispôsobiteľný svojmu prostrediu, kde aj bol stvorený.“

10140ark__2_

náčrt rozpätia archy, ktorá je znázornená pri veľkom nákladnom aute a v porovnaní s ľudskou veľkosťou (vpravo dole).

V skutočnosti tento názor vytvára iba strašiaka, keďže to nie je to, čomu biblickí kreacionisti veria, pretože to úplne ignoruje potopu, ktorá bola zaznamenaná v knihe Genesis v kapitolách 6-9. Potopa zahladila všetky pozemské stavovce, ktoré neboli v arche a musela nanovo usporiadať celý povrch Zeme. Takže neexistuje žiaden spôsob, akým by mohlo byť niečo stvorené práve tam, kde sa to nachádza teraz.

10140ark

Taktiež všetky moderné suchozemské stavovce musia pochádzať z tých, ktoré vystúpili z archy na pohorí Ararátu – počas mnohých generácií, tieto druhy migrovali na svoje súčasné umiestnenie. Nemalo by byť teda prekvapením pre biblických kreacionistov, že zvieratá na ostrovoch pri Afrike sú podobné tým, ktoré sú v Afrike – pretože migrovali na tieto ostrovy cez Afriku.

Darwinove pozorovania sa dali teda jednoducho vysvetliť modelom biblického stvorenia/potopou. V Darwinových časoch však väčšina z jeho oponentov neverilo v model biblického stvorenia, ale ho „ ,, ,, ,,preinterpretovali “, aby sedel s vierou v starú Zem, ktorá bola vtedy rozšírená.

Prevládajúcim názorom bola séria globálnych potôp, po ktorých nasledovalo znovu-stvorenie namiesto jednej potopy, po ktorej nasledovala migrácia. Darwin uskutočnil pozorovania, ktoré nesedeli s týmto nebiblickým modelom. Nasledovne mu to dovolilo diskreditovať stvorenie a samotnú Bibliu napriek tomu, že v skutočnosti nevyvrátil pravú biblickú vieru !

Zaujímavý experiment, ktorý Darwin vykonal je citovaný v knihe „Učenie o evolúcii“ na strane 38, taktiež podporuje model stvorenia-potopy.

„Tým, že skúšal vznášanie sa slimákov v slanej vode na dlhší čas, sa Darwin presvedčil, že v mimoriadnych prípadoch slimáky mohli „plávať v kusoch nahromadeného dreva cez mierne široké náručie mora.“ … Pred Darwinom bola existencia slimákov a netopierov, čiže nie typických suchozemských cicavcov, tá bola jednoducho zaznamenaná a zapísaná ako fakt. Je nepravdepodobné, že by sa niekto zamyslel nad vyskúšaním slimákov a ich schopnosťou prežitia v slanej vode, v ktorej by mali zostať dlhší čas. Dokonca aj v prípade, keby to urobili, takýto experiment by mal iba malý dopad.“

Takýmto spôsobom Darwin pomohol zodpovedať otázku položenú skeptikmi, ktorí boli proti Biblii a proti záznamu o potope a arche: „ Ako sa dostali zvieratá na také vzdialené miesta ? “ Taktiež poukázal na to, ako niektoré bezstavovce mohli prežiť potopu aj mimo archy, 10 pravdepodobne na pltiach z pemzy alebo zamotaných rastlín alebo na naplavenom dreve, ako navrhoval Darwin. Iné Darwinove experimenty ukázali, že záhradné semená dokážu vyklíčiť aj po 42 dňovom ponorení do slanej vody, takže dokázali cestovať až 1400 míľ (2240 km) v typickom oceánskom prúde. 11 To poukazuje na to, že rastliny dokázali prežiť mimo archy – a to znova tak, že sa zachytili na naplavenom dreve, pemze alebo rastlinných pltiach, a to aj v tom prípade, ak by boli premočené. Preto model stvorenie-potopa-disperzia mohol taktiež viesť k takýmto experimentom, aj napriek tomu, čo naznačuje kniha „Učenie o evolúcii“.12 

Referencie a poznámky

  1. F.J. Ayala, The Mechanisms of Evolution, Scientific American 239(3):48–61, September 1978, quoted on page 55. Návrat k textu.
  2. Iné údajné nedokonalosti sú v skutočnosti príkladmi výborného dizajnu, o ktorom sa myslelo, že je nedokonalý kvôli ľudskej arogancii. Dobrým príkladom toho, je časté tvrdenie, že oko je pripojené opačne, pričom to je nutná dizajnová vlastnosť. Pozrite An Eye for Creation: An Interview with Eye-Disease Researcher Dr George Marshall, University of Glasgow, Scotland, Creation 18(4):19–21, 1996; also P.W.V. Gurney, Our ‘Inverted’ Retina—Is It Really ‘Bad Design’? Journal of Creation 13(1):37–44, 1999. Návrat k textu.
  3. Creation 20(4):31, September–November 1998. Návrat k textu.
  4. Pre informácie o tom, ako kreacionisti vysvetľujú vznik rôznych krvných skupín z jedného páru ľudských predkov pozrite  J.D. Sarfati, Blood Types and Their Origin, Journal of Creation 11(2):31–32, 1997. Návrat k textu.
  5. Pravdepodobnosť prežitia = 2s/(1-e-2sN), pričom s = koeficient výberu a N je veľkosť populácie. To asymptoticky konverguje k 2s keď sN je veľké. To znamená, že mutácia, ktorá má výberovú výhodu 0.1%, čo je v prírode normálne, existuje 99.8% šanca, že mutácia bude stratená. Takže je oveľa ťažšie pre veľké populácie, aby získali nahradili dobré mutácie. Avšak malé populácie majú svoje vlastné nevýhody, napr. existuje malá šanca, že vytvoria svoje vlastné dobré mutácie a sú menej odolné škodlivým efektom kríženia sa v rodine alebo genetického driftu. Pozrite L.M. Spetner, Not By Chance (Brooklyn, NY: The Judaica Press, 1996, 1997), chapters 3 and 4. Návrat k textu.
  6. C. Wieland, Superbugs Not Super after All, Creation Ex Nihilo, 20(1):10–13, June–August 1992. Návrat k textu.
  7. C. Wieland, Speciation Conference Brings Good News for Creationists, Journal of Creation 11(2):136–136, 1997. Návrat k textu.
  8. J.D. Sarfati, How Did all the Animals Fit on Noah’s Ark? Creation 19(2):16–19, March–May 1997; J. Woodmorappe, Noah’s Ark: A Feasibility Study (Santee, CA: Institute for Creation Research, 1996). Návrat k textu.
  9. C. Wieland, Darwin’s Finches: Evidence Supporting Rapid Post-Flood Adaptation, Creation 14(3):22–23, June–August 1992; see also C. Wieland, Review of J. Weiner’s Book: The Beak of the Finch: Evolution in Real Time, Journal of Creation 9(1):21–24, 1995. Kniha je plná klamlivých útokov na kreacionistov a je veľkým nástrojom propagandy v knihe Učenie o evolúcii. Návrat k textu.
  10. Kreacionisti, ktorí začínajú z Biblie poukazujú na to, že Hebrejské slovo pre zvieratá, ktoré boli vzaté na archu nezahrňuje bezstavovce a veria tomu, že bezstavovce nemajú život v zmysle slova nephesh. Z toho hľadiska sa dá predpokladať, že museli nejako prežiť mimo archy. Pre možné riešenia tejto a iným otázkam, ktoré sa ľudia pýtali o arche pozrite 8. referenciu. Návrat k textu.
  11. J. Weiner, The Beak of the Finch: Evolution in Real Time (London: Random House), page 136. [See review.] Návrat k textu.
  12. Čo sa týka otázkam typu „ako sa dostali Koaly do Austrálie“: existuje niekoľko možností. Suchozemské stavovce mohli migrovať, keď boli zemské mosty odhalené nízkou hladinou vody v čase ľadovej doby po potope. Ďalším nutným faktorom je prinesenie ľuďmi. Tak sa zajace dostali do Austrálie a niektoré z Austrálskych zvierat sa mohli tam dostať z pôvodným obivateľstvom. Pozrite The Creation Answers Book by Don Batten (ed.), David Catchpoole, Jonathan Sarfati and Carl Wieland (Creation Book Publishers, 2006), Chapter 17Návrat k textu.